"Počas posledných rokov nám niektoré pestované komodity celkom
vypadli. V Medzilaborskom okrese napríklad úplne zmizla repka olejná. Na
úrovni celého regiónu predstavovala jej výmera len približne štyri
percentá z celkovej výmery ornej pôdy," povedala pre TASR s tým, že
v okresoch Humenné, Snina a Medzilaborce "hrajú prím" obilniny
a krmoviny, čo súvisí s pomerne rozšírenou živočíšnou výrobou.
Orientácia poľnohospodárov na iné plodiny podľa jej ďalších slov súvisí najmä so zmenami klimatických podmienok. "Skracuje sa vegetačné obdobie, zrná sú menšie, úroda sa znižuje,"
priblížila, prečo poľnohospodári upúšťajú aj od veľkoprodukcie obilnín,
ktorým neprospievajú sucho ani teplé zimy, priaznivé pre množenie sa
škodcov. Ďalším dôvodom sú aj nízke ceny produkcie. Ako príklad uviedla
pšenicu či jačmeň, ktorých výmery sa za posledných päť rokov znížili
približne o 150 hektárov.
Do regiónu prichádzajú plodiny, ktoré sa v ňom donedávna nepestovali
alebo pestovali len v malej miere. Ide najmä o slnečnicu, pohánku, sóju
či hrach. Ako však Špuntová doplnila, aj napriek tomu, že sója a hrach
sú pre vysoký obsah dusíka výbornými plodinami obohacujúcimi pôdu, ich
pestovatelia majú problém s odbytom. "Na potravinárske účely hrach nikto nechce," uviedla s tým, že pestovanie hrachu na veľkých výmerách nie je pre poľnohospodárov atraktívne hneď z troch dôvodov. "Je
to veľmi náročné na prácu, osivo je drahé a straty poľnohospodári
zaznamenávajú i v súvislosti s lesnou zverou, keďže naše polia sú
zvyčajne obkolesené lesmi," vysvetlila.
Podľa Špuntovej sú poľnohospodári na severovýchode Slovenska pri výbere
pestovaných plodín limitovaní aj samotným charakterom územia. "U nás len 30 percent z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy predstavuje orná pôda a aj tá sa každým rokom znižuje a znižuje," dodala s tým, že za "veľkú" je v regióne považovaná už parcela s rozlohou 30 hektárov.